Bývam v Londýne a od 13.8. do 28.8. som bol na druhej strane oceánu. V sobotu neskoro večer som sa vrátil na Heathrow terminál 4, kde ma čakala žena, s ktorou som sa nevidel 2 týždne.
Privítali sme sa a ona mi povedala, že práve zažila niečo veľmi smutné. Ako na mňa čakala, počula malú výmenou názorov medzi staršou ženou a mladým chlapcom. Jazyk bol podobný nášmu, tak sa im prihovorila. Vysvitlo, že sú z Čiech a na letisku "bývajú" od stredy.
Doma vraj mali veľké finančné problémy, tak sa rozhodli spáliť všetky mosty. Oná má 55 rokov, on 15 a ako všetko predali a posplácali všetky dlhy, stále im chýbalo doplatiť 3-mesačné nájomné. V rukách mali 40 libier a rozhodli sa pre veľký krok - odísť naslepo do Londýna! Doma nemajú nikoho a nemajú sa kam vrátiť.
Do Anglicka prišli v stredu, nemali však žiadne peniaze a na letisku im vystavili na imigračnom oddelení papier, že tam môžu oficálne dostať do stredy 1.9.!
Takto ich našla Zuzka (moja žena)... Kúpila im nejaké jedlo a niečo na pitie. Zavolala na Velehrad (hostel pre Čechov a Slovákov s lacnými cenami vedený česko-slovenským kresťanským centrom). Tam ale mali plno, tak jej povedali, aby zavolala na druhý deň. Keď mi to všetko rozprávala, zhodli sme sa, že v takejto situácii nemajú žiadnu šancu. Ona nevie po anglicky, on má iba 15 rokov a do práce ho nikde nezoberú. Dali sme im nejaké peniaze, telefón s anglickou nabíjačkou a povedali im, že sa opýtame na nejakú prácu. Dali sme im adresu na Velehrad a odporučili, aby tam v nedeľu zašli osobne a opýtali sa na ubytovanie. Ambasáda je odtiaľ asi 10 minút peši, ak by mali nejaké otázky.
V nedeľu večer nám prišla sms: Velehrad ponúka 30 libier na noc a na ambasáde im nevedia pomôcť. Vracajú sa na letisko a v pondelok to skúsia znovu. Sú vyčerpaní a s nervami na konci. Odpovedali sme im, že cena je výborná a nech skúsia na začiatok aspoň toto, my sa opýtame na nejakú prácu, ale tak rýchlo to nepôjde. Obvolali sme našich známych, či nevedia o nejakej práci, ale keďže tu bol v pondelok sviatok, všetky firmy a agentúry sú zavreté...
V pondelok ráno idem prvýkrát do práce a vidím sms od našich českých priateľov - mám im čo najskôr zavolať. V robote som bol však zavalený prácou, tak Zuzka volala najprv ešte raz na Velehrad a im až okolo 16:00. A aká bola konverzácia? Pani sa jej hneď opýtala, prečo volá až takto neskoro a či sme už našli nejakú prácu. Zuzka ostala bez slov. Oni to už s nervami nevydržali a sú na stanici - vracajú sa domov! A že prečo vlastne volá...
Tí ľudia neboli vypočítaví, nepríjemní alebo klamári. Pani bola na letisku naozaj s nervami na konci a chlapec pôsobil veľmi slušne. Situácia, v ktorej sa ocitli, nemala vôbec žiadne jasné riešenie.
Netuším, čo s nimi bude doma. Verím, že budú v poriadku a ku nám sa raz dostane informácia, čo sa s nimi nakoniec stalo...